Je život zlý, alebo si ho len zlým robíme my?
Samozrejme, všetci poznáme kecy o ovzduší, odlesňovaní, a rôznych iných dôležitých veciach, ktoré ale vás nezaujímajú.
Ja hovorím o pocitoch. O ľuďoch. O tých, s ktorými sme, a s ktorými chceme byť. Nikdy nebudem spokojná. Áno, mám priateľov - nerozumiem si s nimi, nemáme nič spoločné a nechcem sa s nimi baviť, no ešte stále sú to moji priatelia. Pýtate sa prečo? Lebo nechcem zostať sama. Poznám ludí - tých, ktorým rozumiem, prežívam presne to isté čo oni. Ako sa vraví: sme na rovnakej vlnovej dĺžke.
Je tu len jeden problém: nevšímajú si ma.
A ja ich neoslovím, lebo sa proste bojím, na to som až príliš tichá.
I keď s jedným z nich som rok sedela.
Ale priznajme si to, je to o peniazoch, je to o rodičoch. Je to o veciach, ktoré sú v mojom živote nie dokonalé, no v tých ich áno.
.jpg)
Závidím ľuďom lásku. Závidím im tú odviazanosť - postaviť sa pred dav ľudí, a nebáť sa ich. Snažím sa taká byť, no na to ma v detstve rozmaznali.
Ale teraz to písať nebudem. Lebo práve teraz, v tejto sekunde, v tom okamihu, je môj život dokonalý. Nič nepotrebujem, nič nechcem, nič necítim (áno, aj to patrí k dokonalosti) Počujem piskot konvice, spomínam na dlhé zimné noci pri sviečkách a knihách. Niečo vo mne sa pohlo, niečo mi chýba. Naše pocity sa menia každú chvíľku
POSTREHY: T by sa chcela stať bulimičkou... prečo nie? Ak to pomôže schudnúť, kľudne skúsim! Ústa ešte stále bolia. D umýva riad, panuje tu napätie, schyľuje sa k búrke (naozaj som práve napísala také klišé?)
S láskou, Gen.
Máš super zaujímavý blog ! :)
OdpovedaťOdstrániťDakujem! :)
Odstrániť